Ako nájsť rovnováhu

Zasa sa niekde ponáhľam a opäť nestihám. Posledné mesiace je to azda moje denné heslo :O, ako sa máš? Rýchlo, nič nestiham. Avšak čo som si všimla, nie som v tom vôbec sama. Žijeme vo svete v ktorom nám technológie majú mnohé veci uľahčiť, no výsledkom je, že aj tak toho máme veľa. V mojom prípade chyba nastala, že som si toho na seba ušila príliš veľa. Stíhať to v podstate viem, ale za akú cenu. Dni mi plynú, ani neviem ako, stále niečo robím, niekam sa ponáhľam a mám stres, že som na niečo ešte zabudla.

Je to však vlna, na ktorej nie som iba ja. Všetci sme poháňaný výkonom, tým, že treba robiť viac, zarábať viac, vyrábať viac a stále všetkého “potrebujeme" viac. Avšak neškodí to skôr všetkému naokolo? Dokedy môže byť ekonomika poháňaná nekonečným rastom, keď sa nám zem podlamuje pod hordou odpadov a míňajú sa jej zdroje Zeme? Dokedy človek môže pracovať viac, keď mu z toho ide prasknúť hlava a jeho existencia je stlačená do nejakého nezastaviteľného kolobehu? Nezabudli sme sa trošku uskromniť a upokojiť?

Neustále mi tieto myšlienky behajú hlavou, kde je tá správna miera? Ako nájsť vyváženosť vo vlastnom živote? Jedno je však isté, tak ako to ide teraz, tak takto to viac ísť nemôže. Nechcem život prežiť tým, že sa ani nenazdám a budem o 20 rokov staršia, s miliónom zdravotných zanedbaných problémov a s pocitom, že som premárnila najlepšie roky života! Ako však k tomu dospejem ešte úplne neviem....

Potulky po Slovensku

Jedine, kde sa viem celkom upokojiť a vypnúť je, keď ma drahý vezme na nejaký výlet. Ak by bolo na mne, asi sedíme celý čas doma... 

        Naposledy sme boli objavovať kraj odkiaľ pochádzala moja mamka. Po ceste sme sa pokochali oravskou krajinou a navštívili sme Oravský hrad, ktorý je obrovský. Bola som tam asi len dva krát, no jeho veľkosť ma opäť celkom prekvapila. Na hrade sme si zakúpili aj lístok na fotenie a odporúčam Vám to vynechať. Vonku totiž môžete fotiť aj bez neho a ja osobne som ho vo vnútri vôbec nevyužila. 

Bojnice a Čičmany

Nakoľko mamka pochádza z Poruby plán bol jasný, pozrieť si Bojnice, zoo a okolie. Bojnice ma priťahovali už keď som bola dieťa a často sme tam s rodičmi zachádzali. Je to pre mňa jeden z najkrajších hradov na Slovensku a samozrejme sme nevynechali jeho prehliadku. Čo ma však mierne zarazilo boli sprievodcovia a ich veľmi náučný až nezáživný prejav. Miestami som sa cítila ako na zlej prednáške, čo mi prišlo veľmi ľúto.  Konečne sme zavítali aj do Čičmian, ktoré sú charakteristické svojimi peknými pomaľovanými domčekmi. Okrem toho sme si trošku obhliadli okolie Žiliny a pobrali sa naspäť domov. 

Ako nachádzate rovnováhu vy? Kedy ste si naposledy vyčistili hlavu? 

Majte sa krásne

vaša

Lulu :)