Franz Schuber - životopis, piesne Der Wonderer, Der Doppelgänger

Narodil sa 31. januára 1797 na predmestí Viedne v Lichtentale, ako dvanáste dieťa učiteľa Franza Theodora a jeho ženy Elisabeth Wietzovej. Prežil krátky a ťažký život, v jednej z jeho najslávnejších piesni Der Wanderer píše, šťastie nie je tam, kde som ja. Franz Schubert bol nesmelý, a veľmi skromný človek.  Bol známy pracovitosťou, ráno a predpoludním každý deň bez výnimky komponoval a študoval diela starých majstrov, večer sa ale oddával muzicírovaniu, divadlu a bujarému životu v okruhu priateľov. V dvadsiatke tento život dostal charakter Schubertiad, stretnutí, na ktorých jeho hudba, piesne a tance, predstavovala pre skupinu intelektuálne a umelecky aktívnych mladých ľudí základ ich programu a symbol duchovnej úrovne. Celý život bol fascinovaný poéziou, ktorá ho inšpirovala v mnohých jeho dielach, okrem toho občas písal aj sám.

 Svoje prvé hudobné znalosti získal u otca, ktorý ho učil hre na husliach, u svojho brata ktorý ho učil na klavíri a u miestneho organistu Michaela Holzera, ten ho učil spev, hru na organe a pravidlá generalbasu. V roku 1808 zložil konkurzovú skúšku a stal sa členom dvorného chlapčenského zboru, ako člena tohto chorú ho prijali na Akademisches Gymnázium. Zbor tam viedol Antonio Salieri a hudobné vzdelanie zabezpečoval Václav Ružička. Toto obdobie bolo preňho náročné, pretože tam bola prísna výchova a aj jedla sa mu dostávalo málo. Svojmu bratovi poslal z tohto obdobia list:

Rád by som ti rovno vyklopil čo mi leží na srdci, a tak idem hneď k cieľu a nebudem ťa dlho zdržovať ľúbeznými okľukami. Už dávno som uvažoval o svojom postavení a zistil, že je síce v celku dobré, ale dalo by sa tu a tam predsa len zlepšiť. Vieš z vlastných skúseností, že človek by hocikedy rád zjedol žemľu a pár jabĺk, tým viac keď môže očakávať po obede za osem a pol hodiny chudobnú večeru. Toto prianie, ktoré sa mi často vtiera, sa stáva stále naliehavejšie a ja musím v tejto veci už konečne niečo podniknúť. Pár grošov, čo dostávam od pána otca, je u čerta hneď v prvých dňoch a čo mám robiť ostatný čas? Nikto, kto verí v nebo nebude zahanbený. V to tiež ja dúfam. Čo by sa ti stalo, keby si mi poslal mesačne par grajciarov? Ani to neucítiš a ja, sa budem považovať vo svojej cele za šťastného a budem môcť byť spokojný. Ako som povedal opieram sa o slová apoštola Matúša, ktorý hovorí: Kto má dva kabáty, nech dá jeden chudobnému atd. Zatiaľ si prajem aby si počul môj hlas, ktorý ťa neustále volá, a nezabudol si na Teba milujúceho, chudobného, dúfajúceho a ešte raz chudobného brata Franza.

Pohoda a nová klavinova

Milujem nedeľu, pretože je to deň kedy poriadne nič nerobím a nemusím mať z toho výčitku..no čo môže byť krajšie :). Už dlhšie som nič nepridávala a tak aspoň ozrejmím ako sa mám. Začala som čítať Murphyho knižky, a mením svoje myslenie, čo čuduj sa svetu naozaj pomáha. A okrem toho som sa presťahovala na iný internát, kde mám sama izbu,čo je absolútne skvelé, a mám to pár minút pešo od školy. Ani sa mi nesnívalo, že to takto niekedy budem mať. Naposledy som mala takto blízko školu, keď som chodila na základnu školu. Okrem iného som si objednala klavinovu, ktorá už aj má čestné miesto v mojej izbičke, takže sa už nemusím báť toho, že nebudem mať kde hrať. Jednoducho život je tak krásny :) prajem vám krásny, pohodový, neďelný deň

Víla

Karneval je za mnou, ja som už v Bratislave, v ktorej opäť svieti slnko, ale mali sme teda aj veterné a snehové dni, dokonca troška snehu je aj teraz. O chvíľku sa poberiem do školy, ale ešte pred tým vám ukážem ako som vyzerala, bola som víla, a všetko som si robila takmer sama, som na seba hrdá :)